„Kto po maďarsky vysloví slovo básnik, myslí predovšetkým na Petőfiho. Odkedy vstúpil do literatúry, je v nej neustále prítomný. (…) Kritiky, články, štúdie, ktoré sa o ňom popísali, by mohli zaplniť knižnicu a v každej dobe prinášajú pri pohľade na tradície niečo nové. (…) Nedá sa po maďarsky žiť bez toho, aby sme nepoznali Petőfiho. Je to najznámejší básnik svetového formátu; veď keď cudzincovi povieme maďarská literatúra, napadne mu Petőfi. (Literatúra.hu)
Netradičná hodina maďarskej literatúry
Pred niekoľkými rokmi recitovali na našej škole herci košického divadla Thália, Kövesdi Szabó Mária a Pólos András, verše Józsefa Attilu. Odvtedy sa stali stálicami netradičných hodín maďarskej literatúry.
Naposledy sme mali sme tú česť ich privítať 27. januára. Tentokrát si pripravili zostrih Petőfiho tvorby a zamerali sa na básne, ktoré patria k perlám jeho tvorby. Tematicky sa dotýkali revolúcie, lásky, rodiny a domova. Pólos András sprevádzal na gitare zľudovené básne, počnúc básňou Z nížiny, Ide pastier na somárovi po Národnú pieseň, ktorá odznela na záver a pred očami nám odkryla búrlivý Petőfiho život.
Toto dopoludnie ožila pred nami tvorba Petőfiho, dotkla sa nás vrúcnosť a melodickosť veršov a zanechala svoje stopy.
[justified_image_grid facebook_id=136041103096058 facebook_album=716265238406972]